Hawke the Forgotten Son

[Hawke]

Hawke | 24 rokov | ♂ | Alars | Dobrodruh

Duelant - Bitkár - Ochranca

Hawke, vlastným menom tiež Manurs, pre svoj klan a rod známy skôr pod prezývkou "zabudnutý syn". Sám Hawke však túto prezývku nepoužíva, pretože by veľmi rýchlo prezradila jeho pravú totožnosť. "Zabudnutý syn" je totiž prezývka, ktorá patrí jednému z dvoch bratov, ktorý sú potomkami boha "Daedem", ešte z čias jeho viac ľudského ja menom Vreal. O jeho totožnosti vie len pramálo ľudí, vrátane jeho vlastného brata, s ktorým sa ale nevída a ktorého už minimálne jedno desaťročie nevidel. Momentálne Hawke pôsobí ako žoldnier, dobrodruh, vyhľadávač nebezpečenstva a spôsobov ako presláviť svoje meno po celom svete. Jeho snom je ochutnať každé jedlo na svete, vyspať sa so ženami všetkých ľudských a aj trošku viac exotických rás, pomeriť svoje sily s legendárnymi bytosťami a vstúpiť do panteónu bohov, ako jeden z nich.



 

Patrí k typickým mužským zástupcom Alarského ľudu. Je pomerne vysoký, aj keď by ste ľahko našli mnoho ľudí, ktorý sú vyšší než on sám. Muži so 185 centimetrami ale rozhodne nie sú považovaný za krpcov. Jeho telo je svalnaté a v podstate sa jedná o taký jeho obraz. Obraz toho, akým spôsobom vedie svoj život. Život nomáda, dobrodruha ktorého pleť je opálená slnkom, vlasy často plné piesku a vyblednuté, naberajúc svetlo-hnedú farbu. Jeho oči sú modré ako obloha, skúsené a pohľad má ostrý, pozornejší než by si jeden myslel. Na jeho tvári ako aj tele sa vyskytuje niekoľko jaziev z jeho stretov, alebo aj z nešťastných náhod. Nie na každú je tak hrdý, ako by chcel byť. Len veľmi jemné strnisko naznačuje, že ešte má tie svoje najlepšie časy pred sebou a nejedná sa o žiadneho starca. Hawke nemá žiadne tetovanie, no je pomerne výrazným mužom s ostrejšie rezanou tvárou, ktorú má ošľahanú skúsenosťami. Mnohým ľuďom príde veľmi pohľadný, aj keď skôr záhadnejším spôsobom, než tým pekným. Najviac ľudí fascinujú práve jeho výrazy na tvári, ktoré sú v podstate takou mapou jeho pocitov, ktoré naozaj nevie skrývať. Ak sa rozpráva s niekým, kto je mu nepríjemný.. tvári sa ako keby mal pod nosom ťaví trus. Ak jedná s niekým koho má rád, tvári sa omnoho viac prívetivo. Nosieva pomerne typické oblečenie. Dlhší  prešívaný plášť bez kapuci či rukávov, voľnejšie nohavice a sandále. Nehovoriac o hodvábnej šály v kombinácií červenej a modrej farbe, oviazanej okolo hlavy a krku.

Ako popísať povahu niekoho, kto celý život uteká pred tým čím je zač? Pred svojou vlastnou krvou? Zbabelec? Nie, Hawke určite nie je zbabelec, no existujú veci ktoré sú nad jeho chápanie a situácie, ktorým sa radšej vyhýba než by ich mal riešiť. Svojim spôsobom je Hawke veľký dobrák. Samozrejme zabije človeka, dvoch či troch no nikdy to nemyslí zle alebo osobne. Teda po väčšine. Keď už to začne brať osobne, je len veľmi ťažké jeho malej vendete ujsť alebo sa jej vyhnúť. Ak sa chce namočiť do konfliktu, museli by ho spútať a zamúrovať do nejakého hradu, aby ho pred jeho činmi zastavili.. a aj odtiaľ by pravdepodobne po čase ušiel.  Jedná sa o Alarsa, ktorých príliš cudzinci nechápu. Je pravda že sa naučil žiť medzi ostatnými kultúrami bez toho, aby mal na krku kto vie koľko krádeží, smilstva alebo urážok urodzených lordov. Naučil sa svoje Alarské chúťky krotiť. Stalo sa už ale, že musel utekať pred príkazmi nejakého urazeného lorda, ktorého nazval tlstým, škaredým a neschopným prasaťom. Veľmi ťažko krotí svoje pocity, aj keď to vie. Je to sukničkár a dobrodruh z radov Alars-ov a nie je vôbec majetnícky. To v podstate hovorí samo za seba. Videli ste niekedy Alars-a niekoho okradnúť? Pravdepodobne áno, no pre neho to krádež určite nie je. Hawke sa považuje za slobodného muža a je rád, že slobodným je. Pre neho je sloboda niečo neopísateľné. Niečo, čo mu prináša každodennú radosť. Pre to sa pravdepodobne nikdy ani len nezaviaže žiadnemu kráľovstvu, žiadnej žene a ani žiadnemu lordovi, či žiadnym sľubom. Donútiť niekoho ako je on, niečo sľúbiť, je veľmi náročné ba priam nemožné. Nie je to kvôli tomu, že by bol neschopný, no Hawke veľmi dobre pozná seba a svoju rozlietanú povahu.

Stále mu chýba niekoľko skutkov, aby sa jeho meno preslávilo na bojiskách. Aby jeho nepriatelia v hrôze utekali pred jeho mečom a aby jeho spolubojovníci povstali pri každej zmienke o jeho mene. Aj cez to sa však jedná o šermiara so schopnosťami, ktoré sú nadradené mnohým iným vojakom. Ak je v niečom naozaj dobrý, tak je to práve boj s jednoručnou šabľou a vlastným telom. Nie je tak úplne zjavné, či jeho bojový štýl a štýl šermu pochádza z nejakej kasty, alebo je to niečo, čo nabral rokmi skúseností no niekde základ predsa len mať musel. Jeho najsilnejšou zbraňou nie je tak ani jeho telo, ako skôr jeho vynaliezavosť, schopnosť veľmi rýchlo vyhodnotiť situáciu a správne sa rozhodnúť v tom, ako postupovať. Či už sa jedná o lov odmien, vykrádanie prastarých hrobiek alebo boj samotný. Za tých niekoľko rokov, ktoré cestuje svetom a slúži ako žoldnier pre isté skupiny a v istých konfliktoch, si vyslúžil uznanie za zabitie mnohých nepriateľov. Nepriateľských kapitánov, veliteľov rôznych jednotiek či dokonca aj bojových mágov, ktorý tak často robievajú problém bežným vojakom a znepríjemňujú život každému dobre postavenému plánu. Dalo by sa povedať, že je dosť neortodoxným vrahom. Naozaj nedokáže ľudí zabíjať v tichosti, no nerobí mu problém lokalizovať na bojisku hrozby a následne s nimi v prebiehajúcom chaose nadviazať súboj a zoťať ich. Taktiež mimo bojiska. Vďaka jeho pohybovým schopnostiam, ktoré získal pri vykrádaní rôznych hrobiek a utekaním pred pascami, či vyhýbanie sa podobným veciam, neexistuje budova či skala, na ktorú by nevedel rýchlo vyliezť. Pre to mu nerobí problém využiť okolité prostredie na to, aby sa dostal za ochranný wall nepriateľských štítonošov, kde rozpúta peklo.

[Hawke]

Kde príbeh začína ...

Na svete existuje legenda. Pre niektorých dlho zabudnutá, no v srdciach iných stále čerstvá a živá, ako keby sa to stalo včera. No táto legenda je staršia než dnešné mestá, staršia než ktorýkoľvek obyvateľ tohto sveta a staršia než národ Alarský, ako taký. Táto legenda hovorila o časoch klanu, ktorý sa sám túlal mimo hmlu, stratený niekde, kde priestor, čas a hmota nemajú žiadne pravidlá, o ktoré by sa človek mohol oprieť. Táto legenda hovorí o Vrealovi. Terajšiemu "Vladykovi" klanu, z ktorého sa časom vyvinula Alarská ľudská rasa ako taká. Vreal bol mocný bojovník no hmla bola nevyspytateľná a kaźdý nájazd netvorov, ktoré z nej pochádzali, stál klan krvavú obeť. Táto legenda však nie je až tak dôležitá, ako skôr fakt, že sa jednalo o naozajstnú udalosť, že bol Vreal naozajstný človek a že sa z neho stal naozajstný boh. To, čo hovorí ešte menej príbehov, boli príbehy o jeho potomkovi. Niekedy sa jednalo o syna, niekedy o dcéru. Ako čas plynul, krv Vreala, človeka ktorý sa stal bohom, v sebe pociťovali jeho potomkovia stále menej a menej, až sa v jedno obdobie zdalo, že úplne vymizla. Nebola to však úplne pravda. Niekde v diaľke, ukrytý pred svetom, možno zo strachu, možno z ochranárstva, jeho potomkovia ďalej prežívali, predávajúc odkaz predka svojich predkov, svojim synom, dcérkam, vnukom. Až do čias prítomných, kedy mali byť títo dediči dvaja.

Netreba spisovať detstvo, vymýšľať nezaujímavé príbehy niekde, kde žiadne nie sú. Nikoho nezaujíma to, ako batoľa povie svoje prvé slová, ako spraví svoje prvé kroky a ako sa následne pretĺka životom ďalej. Ani keď sa jedna o dvoch súrodencov, bratov. Začneme teda niekde, kde sa už niečo malo začalo diať.

Hawke sa nevolal vždy Hawke. V minulosti ho poznali skôr pod menom Manurs. O niekoľko minú starší než jeho vlastný brat, ktorého meno však nikomu nikdy neprezradil a tak aj ostane zatajené. Obaja bratia vyrastali spolu, pre Alars pomerne normálnym životom. Už v malom veku do rúk prvý krát zobrali zbraň - palicu, s ktorou jeden druhého prvý krát zranili. No bolo to nutné, život žoldnierskeho klanu nebol ľahký a nikdy ani ľahkým nebude. Chlapci pokračovali po svojej ceste ďalej, pretĺkali sa, až kým nedosiahli vek trinástich rokoch. Obaja boli už v ten čas natoľko schopný, že sa svojimi schopnosťami vyrovnali bežným dospelákom, aj keď na ich učiteľov a mnohých ďalších bojovníkoch z klanu stále nemali. Dosiahli priemer, no dosiahli ho skoro, takže sa to za priemer vôbec nedalo brať. Bol to ale práve trinásty rok života, kedy sa obaja bratia rozhodli, že sa už pravdepodobne v živote neuvidia. Jeden vycestoval, zatiaľ čo druhý ostal. Jeden sa svojho dedičstva viac menej vzdal, aj keď nie úplne, keďže to nie je možné. Druhý ho prijal a tým že ho prijal, bol odsúdený k ťažkému životu.
Hawke bol práve ten brat, ktorý svoju krv nikdy neriešil a kto vie, časom možno aj zabudol dôvod, prečo svojho brata opustil a vydal sa do sveta. No dnes neľutuje, ani v najmenšom. AK mu bol niekto dobrým učiteľom, bol to práve život, ak mu bol niekto dobrým no prísnym skúšajúcim, bol to práve svet okolo neho, v ktorom žil a v ktorom stále žije. Jeho roky plynuli pomaly, no mohli plynúť aj rýchlo. Keď sa teraz Hawke pozrie späť, musí sa smiať. Smiať nad tým, koľko krát utiekol smrti len o vlások, koľko krát sa zbytočne pobil, koľko krát zbytočne riskoval. No bolo to zbytočne? Nie, určite nie. Hawke za jedenásť rokov svojho putovania ľutoval len veľmi málo vecí. Sám o sebe neľutuje, skôr spomína. Na čo? Kto vie, možno na svojho brata. Možno na svoj klan, ktorý nechal ďaleko za sebou.. možno rozmýšľa nad dňom, kedy sa bude musieť vrátiť. Nechce veriť, že niekedy nastane, no v podobných veciach bol vždy pesimistický. žil a stále aj žije kontraktom, z miesta na miesto, z lorda k panovníkovi, až po bandu pod nejakým žoldnierskym kapitánom. Nikdy nevydržal dlho. Možno to bola jeho povaha, možno si len nechcel vytvárať putá, možno len chcel ostať slobodným. Kto vie, čo za myšlienky plávajú v jeho hlave. Jedno je ale pravda. Ak Hawke nebojoval, tak pil, ak nepil, tak jedol, ak nejedol, tak miloval a ak nemiloval tak bol pravdepodobne príliš zranený, opitý, prejedený alebo pret*tkaný - či bol práve vo väzení za jednu z vyššie uvedených vecí.